ANTI COLONIALISTE ANTI FASCISTE ANTI RACISTE DEFENSE DU DROIT A LA SANTE L'EDUCATION A LA PROPRIETE DE LA TERRE DIFFUSION DE LA TROISIÈME THÉORIE UNIVERSELLE

A roun péyi, a nou péyi dimen, kiké a sou prop kò,san RMI,san40%, san alokasyon-lojman-fanmsèl ou koukoun!!!!!
Roun péyi koté to pa biswen maché sou jounou pou rivé trapé roun moso laté.....
Roun péyi koté viv di sa nou ka fé, san gannyen rounn patron a sou noudo, pou vòlò nou...
Roun péyi koté "lesplwatasyon di moun pa moun" ké disparèt; koté nou ké kapab poté lasosyété sa nou pé rousouvré sa nou biswen en pou viv ké nou dignité,san dépann kou roun mandyan di mounn ka fé soidizan la charité.
Roun péyi koté timoun ka alé lékol bònò pou aprann koté yé soti,sa yé sa, ké koté yé divèt alé.
Roun péyi koté tout moun pé monté so prop kaz, pé deplasé annan péyi-a fasilman ké mwayen transpo kolektif byen organizé.
Roun péyi koté chak moun gen so travay parapor a sou kapasité, san piston pou pa fé fengnan.
Roun péyi koté tou sa ki malad ké trapé roun bon mèdsin,médikaman,bon lopital, koté sé ansyen-an ké pouvé pasé yé tan larétrèt ké plézi.
Roun péyi koté lwazir, espòr,aktivité kiltirel ké posib pou tout moun ké pa sèlman pou sé gro chap-ya.
Roun péyi koté ou timoun ké pouvé fè yé etid sipèrèr ké koté nou ké rivé formé nou prop chèrchèr pou yé trapé solysion pou dévelopé péyi-a san détrwi nou péyi, nou patrimwan natirel ké kiltirel.
Roun péyi ki ké pouvé sasé li menm so parténèr ékonomik pou dévelopé so kommers èstéryèr.
Roun péyi koté rasizm,fachizm pa pouvé gannyen; koté y gannyen moun ki pé di sa kiyé ka pansé san pran lajòl, baton ou byen kout fizi.
Roun péyi koté TOUT SA KA MANNYEN RÈD toupiti, jeun kon vyé, ké gannyen tan pran plézi lavi, profité di tout richèss nou danbwa, nou larivyè ké nou lanmè, ké bay divan janmin dèyè, pou mété dibout nou pèp, nou nasyon.
"LAGWIYANN NÒV" a krou-krou-a "Pèp Gwiyanné-a" a li ki fèt patché soufrans ennan bonda systèm lesklavaj-a
-sé amérindyen-yan
- sé afro-maron-ya
- sé afro-kréol-ya
Ké tout sa ké vinn apré trapé roun lavi,pou mannyen rèd ké paré briga yé osi:
- sé karibéyen-yan
- sé latino-amériken-yan
- sé aziatik-a
- sé éropéyen-yan
Nou ka di:
BRIGA
Kont kolonyalis-ya
Kont sé néokolonyalis-ya
Ki ka défann intérè
di l'Eta Kononyalis Fransé-a
Intérè ki oposé a intérè
Di pèp gwiyanné-a
O ! PANGA !
A LAGWIYANN NÒV
KI LA !
Shaka Karebu